Pohľad na obec Baškovce

História obce

BAŠKOVCE V STREDOVEKU
1418 - 1526

Obec Baškovce sa nachádza na východnom Slovensku, v Podvihorlatskej pahorkatine. Leží v údolí Žiarovnického potoka, v nadmorskej výške okolo 170 m . Na východe susedí s obcou Choňkovce, na severe s obcou Hlivištia, na západe s obcami Jasenov a Ruskovce a na juhu s obcou Horňa. Do roku 1848 patrili Baškovce administratívne do Užskej stolice, sobranského okresu, potom do roku 1918 do Užskej župy. Významný slovenský historik Ferdinand Uličný predpokladá, že dedina Baškovce vznikla v druhej polovici 14. storočia. Založili ju usadlíci vedení šoltýsom podľa zákupného práva.

Prvá písomná správa o Baškovciach pochádza z roku 1418. Nachádza sa v listine kráľa Žigmunda Luxemburského. Dedina je v latinsky písanej listine uvedená pod skomoleným názvom ako „possessio Seronycza“, to znamená pozemkový majetok dediny Žiarovnica. O potoku Žiarovnica „Seronicha“ je doklad v listine Jágerskej kapituly z roku 1337 o deľbe majetkov pánov z Michaloviec. Zakrátko po vzniku dediny vznikol jej trvalý názov Baškovce. Po prvýkrát sa sa s týmto názvom stretávame v daňovom súpise z roku 1427. Baškovce sú tu uvedené ako „Bazkoch“, čo bola maďarizovaná podoba pôvodného názvu. Dedinu takto začali nazývať podľa toho, že tam žili Baškovi ľudia – Baškovci. Baškovce vznikali na majetku pánov z Michaloviec. Im a šľachticom z Tibavy patrili aj v 15. – 17. storočí, pričom boli majetkovou súčasťou panstva Jasenov. K dedine prislúchalo pomerne rozsiahle územie – chotár, ktorý leží na náplavových kužeľoch Žiarovnického potokav Podvihorlatskej pahorkatine. Tá sa juhozápadne zvažuje do nížiny. Na júžných svahoch boli vinice. V chotári je prameň sírnatej vody. Intravilán dediny tvorili poddanské domy postavené z dreva alebo nepálených tehál ( valkov) , pokryté slamenou strechou. Murovaný dom mal vtedy len málokto. Za domami sa nachádzali záhrady, sady záhumienky. Extravilán tvorili polia, lúky, vinice a menší les, kde si mohli obyvatelia zadovážiť palivové drevo. Obyvatelia dediny Baškovce sa riadili zákupným, nemeckým právom. Zákupné právo malo pôvod v nemeckých krajinách a do Užskej stolice sa šírilo z východoslovenských kráľovských miest. Tie mali v rukách aj Nemci, preto ho súčasníci nazývali aj nemeckým právom. Obyvateľmi Baškoviec boli najmä poddaní, ktorí sa delili na sedliakov, želiarov a podželiarov. Sedliaci mali v držbe celú roľnícku usadlosť alebo jej časť. Jej súčasťou bol dom s dvorom, záhradou a polia, lúky v extraviláne. Želiari mali len dom so záhradou, niektorí sa venovali remeslu. Podželiari nemali ani dom, živili sa prácou u zemepána alebo bohatších sedliakov, kde aj bývali. Vlastniť mohli len budovy a hnuteľný majetok. Pôda patrila zemepánovi, poddaní mali na ňu len užívacie právo. Baškovce patrili medzi stredne veľké dediny. Aj zdanenie obyvateľov Baškoviec štátnou daňou svedči o tom, že sa riadili nemeckým právom, lebo obyvatelia dedín založených na valašskom práve túto daň neplatili. Po potlačení Dóžovho povstania v roku 1514 stratili právo sa slobodne sťahovať bez súhlasu zemepána a stali sa nevoľníkmi. Za užívanie pôdy museli zemepánovi každoročne zaplatiť poplatok vo výške jeden zlatý. Pribudla im robotná povinnosť – jeden deň v týždni na panskom ( 52 dní ročne) a zaviedli sa dávky.

... na začiatok stránky ...

Podnikateľ

Zoznam